Téma emigrácie v súvislosti s postjuhoslovanskými konfliktmi v súčasnej slovenskej vojvodinskej dráme

Abstract

675 This study focuses on Slovak Vojvodina drama in the last decade of the 20th and the beginning of the 21st century, with an emphasis on the theme of emigration as one of the important topics in current dramatic production in Serbia. It analyses dramatic texts from the collections Nová slovenská vojvodinská dráma ([New Slovak Vojvodina drama], 2004, 2014) and the journal Nový život written by Slovak author Ľubomír Šárik, Slovak Vojvodina author Jan Hrubík, and playwright Vladislava Fekete, origi- nally from Vojvodina but living in Slovakia. The authors in these dramas respond to the complex socio-political situation in Yugoslavia, particularly Serbia, in the 1990s and its subsequent impacts on the following decades, including the prominent issue of Slovak emigration from Serbia. The portrayal of the thematic and motivational layer of emigration varies in value depending on the creative potential of the author and their contextual placement. It ranges from unique dramatic story backgrounds (Ľ. Šárik, J. Hrubík) to the existentially heightened description of the immigrant’s border situation, including those from the Slovak enclave in Serbia (V. Fekete). This research opens up space for a more active intercultural dialogue between Slovak, Slovak Vojvodina, and Serbian drama.

Predmetom štúdie je slovenská vojvodinská dráma v poslednom desaťročí 20. a na začiatku 21. storočia, s dôrazom na tematizáciu emigrácie ako jedného z dôležitých toposov v aktuálnej dramatickej produkcii v Srbsku. Analyzuje dramatické texty zo zborníkov Nová slovenská vojvodinská dráma (2004, 2014) a časopisu Nový život, ktoré napísali slovenský autor Ľubomír Šárik, slovenský vojvodinský autor Jan Hrubík a dramatička pôvodom z Vojvodiny, ale žijúca na Slovensku Vladislava Fekete. Autori v drámach reagujú na zložitú juhoslovanskú, respektíve srbskú spoločensko-politickú situáciu deväťdesiatych rokov 20. storočia a následne aj na jej dopady na ďalšie desaťročia, okrem iného na vypuklý problém emigrácie Slovákov zo Srbska. Stvárnenie tematicko-motivickej vrstvy emigrácie je hodnotovo odlišné v závislosti od tvorivého potenciálu autora, ale i jeho kontextového zaradenia. Pohybuje sa na škále svojráznych kulís dramatického príbehu (Ľ. Šárik, J. Hrubík) po existenciálne vyhrotené pomenovanie hraničnej situácie emigranta, aj z radov slovenskej enklávy v Srbsku (V. Fekete). Výskum otvára priestor na aktívnejší interkultúrny dialóg medzi slovenskou, slovenskou vojvodinskou a srbskou drámou.